Boli sme v kine v Guang Gu

Autor: Zuzana Dudášová | 21.10.2013 o 18:19 | (upravené 21.10.2013 o 20:47) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  396x

Boli sme v kine v našom nákupnom centre Grand Ocean/Optic Valley, alebo Guang Gu. Jediný v angličtine bol Wolverine, ale ja som bola hotová na všetko. Film a kino milujem a už mi nesmierne chýba.

Zazvonilo na koniec hodiny (áno, zvoní aj na univerzite) a na chodby, ihrisko, cestičky sa vyrojili všetky tie čierne hlavy študentov. Nabrala som si horúcu vodu do svojej sklenej fľašky so stromom a vtáčikmi, a bežala na učiteľský autobus, ktorý zamestnancov fakulty rozváža domov - stojí aj pri našom blízkom úžasnom a neopísateľne zaľudnenom a chaotickom obchodnom centre (okružná cesta pri ňom má fontánu a nečakane elegantnú modernú stočenú strechu, ktorá mi pripomína krídla bielych žeriavov, ktoré sa chystajú vzlietnuť).

Lístky sme mali zakúpené vopred, lebo na internete je lacnejšie všetko. Biele podlahy pred kinom sa blyšťali čistotou, hala pred sálami pripomínala skôr príjemný moderný bar s výhľadom na mesto dole pod nami a lahodná krémová zmrzlina aj s karamelizovaným kornútkom bola lepšia ako čokoľvek podobné v Bratislave.

V pohodlnej sále bolo málo ľudí, napokon je pondelok večer. Reklamy - animované figúrky s pišťavými hlasmi, potom Kiera Knightley v jemnej, elegantnej a zmyselnej reklame na Chanel Coco Mademoiselle. Vedľa mňa sa dievča, zjavne na rande, hrá počítačovú hru na mobile.

Počas filmu mladý muž s nenúteným hlasom dvíha telefón, jeho priateľka sa k nemu tisne odvracajúc hlavu od plátna pri hrubých scénach (a to neviem, koľko je v čínskej verzii z filmu vystrihnuté; Skyfall tu bol veru o dosť kratší ako verzia v Európe).

Ja sa neviem celkom ponoriť do príbehu, dialógy sú tak slabé, a motívy plné klišé, ale je to nakoniec produkcia Marvelu. Je mi trochu trápne, že naša (pre Číňanov sme všetci zo západu a hotovo, aj keď som sa dnes zoznamovala s jednou tunajšou profesorkou - kolegyňou, ktorá mi povedala, že už o mne počula, že pochádzam z nejakej „zvláštnej krajiny") kultúra produkuje takéto „umenie", ale ja som náročný divák. A toto by mala byť len „zábava".

Keď sa spustili záverečné titulky, do sály vošli štyri ženy stredného veku, aby po nás poupratovali. Vonku podlahu umývala podobne unavená, alebo len nudiaca sa staršia žena.

Po filme vyjdeme na komplikované námestie s neónmi, reklamami, premávkou. A vidím tam až tri skupiny starších ľudí pri svojom večernom tanci, jedni z nich dokonca nacvičujú flamenco. Nemyslela som si, že „square dancing" (najprv som si myslela, že ide o typ tanca, ako break-dance?) uvidím aj tu, priamo pred nákupným centrom, ale reproduktory sú vytiahnuté, hudba hrá, inštruktor predvádza a entuziasti s rozkošnou bezostyšnosťou tancujú svoje kroky - v pároch alebo jednotlivo - priamo na ulici či námestí, popri nich sa melú kupujúci so svojimi papierovými taškami.

Počkáme na svoj autobus - naším smerom chodia double-deckre! - a s kolegami hovoríme o učení a svojich študentoch. Keď kráčame na kampus, prichádzajú známe vône z tmy na kraji cesty - samozrejme sa predáva jedlo: v sezóne sú výborné pečené gaštany, sladké zemiaky (bataty) ešte horúce z prenosnej piecky, hrozno, a ja na korbe jedného z tých malých vozidiel (skombinované motorky s prívesom), vidím hŕbu najdrobnejších mandariniek, aké som kedy videla. S úžasom sa pristavím, predajca sa usmieva a ponúkne mi jednu na ochutnanie, kupujem si s neskrývanou radosťou pol kila za tri „kváče" (asi 40 centov) a okoloidúcim študentom sa to hrozne páči.

Z filmu mi ostáva na mysli Nagasaki, a scéna, kde dobrý hrdina udrie Japonca po tvári, aby „hovoril po anglicky"... Aj keď ten Japonec bol ten zlý, ktovie, ako sa Hughovi Jackmanovi páčil ten scenár...

Cez víkend boli u mňa študenti, pozreli sme si Apollo 13 na dévedéčku. Boli to piati mladí chlapci, takí milí a slušní, že si z misky s mandľami brali len po jednej, kým som ich neprehovorili, aby si prosím prosím vzali viac. Počas filmu zazvonili mobily dvakrát, jednému študentovi volala mama, druhéme sestra - a obaja si s telefónmi prešli do druhej izby. Mnohí sme prechladnutí, tak sme pri filme popíjali horúcu vodu z mojej neónovo-pastelovo zelenej (ale inak izolačne výbornej) termosky. Ešte sa mi aj pokúsili vysvetliť, ako bolo aj v 1969-om roku možné komunikovať s kozmonautmi na takú diaľku.

Ja kino milujem, ale tentokrát sa mi pozeranie filmu doma na DVD páčilo viac.

A tie mandarínky sú veľmi chutné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?