V Číne, podobne ako v iných ázijských kultúrach, je dôležité "zachovať si tvár". Spočíva to v tom, že človek musí robiť svoju prácu dobre, nemá preukázať intenzívne emócie a tiež sa nesluší vyčítať inému nejakú jeho chybu alebo zlyhanie.
Keď som žila v Číne, pokazil sa mi raz počítač. Keďže nainštalovaný Windows som mala v čínskej verzii, nevedela som si pomôcť sama a preto som zavolala IT pracovníka. Na pomoc mi prišiel tlmočiť kamarát, takže som sa snažila opísať problém a navyše navrhnúť isté možné riešenia. Až spätne som si uvedomila, aké to bolo faux-pas z mojej strany. Napriek tomu, že počítačový technik nevedel môj počítač dať do poriadku, a aj keď boli moje návrhy možno aj práve správne, nemala som právo naznačovať, čo by mal skúsiť, čo urobiť - to nebola moja práca a iba som zbytočne zahanbila mladého muža. A to aj napriek tomu, že aj laickým okom som videla, že jeho klikanie na ikonky na pracovnej ploche zjavne neviedlo nikam.
Avšak nie všetky situácie sú rovnaké a pre posudzovanie správania iného človeka majú Číňania vlastné kritériá.
Po tom, čo Jon Huntsman, Jr. rezignoval z postu amerického veľvyslanca v Číne (aby sa uchádzal ako republikánsky kandidát o post prezidenta vo voľbách v roku 2012), prezident Barack Obama na jeho miesto navrhol, a Senát následne jednohlasne schválil, vymenovanie Garyho Locka k 1. augustu 2011.
Gary Locke je zaujímavou postavou - z tretej generácie čínskych Američanov (nar. v r. 1950 v Seattli) sa stal prvým guvernérom čínskeho pôvodu - za štát Washington; neskôr bol ministrom obchodu, až kým sa nestal veľvyslancom USA v Číne.
Hneď úvodné dni v novej funkcii si získal priazeň Číňanov vďaka tomu, že sa správal s pokorou, ako obyčajný človek, bez toho, aby si nárokoval zvláštne zaobchádzanie. Pri odlete z letiska v Seattli si niesol vlastný batoh na chrbte a celú Čínu obletela fotografia, ako si kupuje kávu v Starbuckse. Svojím prirodzeným správaním (bez pomoci asistentov či početného doprovodu) i vďaka tomu, že lieta na bežných linkách, navyše bez toho, že by si nárokoval prvú triedu, si získal sympatie v krajine, ktorá bude načas jeho novým domovom. Americké médiá si správu všimli až na základe toho, že na túto zjavne jednoduchú udalosť zareagovali početní čínski blogeri. Tí dávali Lockovo správanie do kontrastu s vlastnými funkcionármi, ktorí si od obyčajných ľudí uchovávajú odstup a zahaľujú sa do akejsi "nadľudskej" aury. Fotka novovymenovaného veľvyslanca, ktorý si nesie vlastnú batožinu a kupuje si sám kávu v sprievode svojej dcérky, sa objavila údajne až na 40,000 blogových stránkach a vyvolala množstvo komentárov - niektoré z nich vtipne podotkli, že to, ako sa Locke snažil pri platení použiť kupón na zľavu, odzrkadľuje stav americkej ekonomiky. Iní sa vyslovili v tom zmysle, že práve takýto by mali byť politici, ktorí slúžia ľudu.
Podobne sa už objavili na čínskom internete aj dvojice obrázkov - na jednej strane čínski funkcionári pod dáždnikmi, čo nad nimi držia ich asistenti, na druhej strane fotky prezidenta Obamu smelo odolávajúceho výčinom počasia, kým sa jeho štáb skrýva pod strechou.
Gary Locke má vo washingtonských kruhoch dobrú povesť zo všetkých predchádzajúcich funkcií. Sám sa vyslovil tak, že chce napomôcť harmonickým vzájomným vzťahom medzi USA a ČĽR.
No kým jeho skromné správanie z neho urobilo tak trochu hrdinu, ozvali sa aj hlasy, ktoré jeho vystupovanie interpretujú ako rafinovanú súčasť (nového) amerického neo-kolonialistického sprisahania, alebo Locka označujú za figúrku propagandy vyvíjanej denníkom Wall Street Journal.
Oficiálna i „podzemná" žurnalistika má zase raz v Číne o čom diskutovať.